Milan Rastislav Štefánik

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. Z prostredia malej obce sa jeho životná cesta postupne rozšírila ďaleko za hranice Slovenska. Vyštudoval matematiku a astronómiu a svoju vedeckú kariéru rozvíjal vo Francúzsku. Ako astronóm podnikal expedície do rôznych častí sveta a venoval sa pozorovaniu Slnka, zatmení a ďalších astronomických javov. Počas prvej svetovej vojny sa jeho život zásadne zmenil. Vedec sa stal vojakom, diplomatom a jednou z osobností československého zahraničného odboja. Svojimi kontaktmi a diplomatickou činnosťou sa podieľal na úsilí, ktoré viedlo k vzniku Československa. Do novej vlasti sa však už živý nevrátil. Dňa 4. mája 1919 sa lietadlo Caproni Ca.33, ktorým letel z Talianska, pri pristávacom manévri zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Zahynula celá posádka. Štefánik mal iba 38 rokov. Jeho miesto posledného odpočinku sa nachádza na Bradle. � Vojenský historický ústav +1 Vedecká časť je mimoriadne zaujímavá Štefánik nebol astronóm iba „podľa titulu“. SNM uvádza konkrétne expedície: v roku 1905 pozoroval zatmenie Slnka v Španielsku, v roku 1907 absolvoval astronomické expedície v Samarkande a Ura Tjube, v roku 1910 pozoroval Halleyho kométu na Tahiti, v roku 1911 zatmenie Slnka na Vavaʻu a v roku 1912 uskutočňoval astronomické pozorovania v Brazílii. Pôsobil tiež v Ekvádore a Maroku. Za vedecké zásluhy získal v roku 1914 rytiersky stupeň francúzskeho Rádu čestnej légie. Dňa 4. mája 1919 nastúpil na letisku Campo Formido pri Udine do dvojplošníka Caproni Ca.33 smerujúceho do vlasti. Pri pristávacom manévri sa lietadlo zrútilo pri Ivanke pri Dunaji a celá posádka zahynula. Smútočné obrady sa konali 10. mája v Bratislave a 11. mája v Košariskách. Štefánik je na Bradle pochovaný spolu s dvomi talianskymi letcami.